AKO VYZERÁ NAŠA TÚŽBA PO ŽIVOTE VO VEČNOSTI?
(myšlienka z príhovoru kardinála Špidlíka)

            Dovoľte mi analógiu s človekom, ktorý je napríklad nespokojný v rodine, ani sa mu domov nechce ísť. Už má svoje krčmičky, kde starosti otupuje konzumáciou alkoholu. Na chvíľu mu to pomôže, omámi to jeho nervy, ale jeho situáciu to nerieši.
            Podobne sa niekedy správame i my. Bojíme sa cesty do večného života a mnohí nemáme chuť sa tam raz objaviť. Radi sa preto zastavujeme v krčmách tohto sveta a pijeme všetko, čo sa nám tu ponúka, aby sme zabudli na život po smrti.
            Prvá známka opilosti sa objaví skoro: potácanie sa. Prebiehame od jedného záujmu k druhému, v ničom nestojíme pevne. Smejeme sa veciam úplne nelogicky – inými slovami, bavíme sa nad niečím, čo nás v skutočnosti robí smutnými.
            Ťažký je život tých, ktorí zabúdajú na to, čo je naozaj pred nimi.